Nejakým nedopatrením sa ku mne dostala informácia, že v týchto dňoch medzi sebou zápolia mnohí junáci o majstra sveta, slnečnej sústavy a priľahlého vesmíru v kopaní fodbalu. Chvalabohu, a teraz našťastie že chválabohu, aj keď niekedy žiaľbohu, sa naši chlapci nemohli zúčastniť. Neprebojovali sa medzi svetovú špičku potulných eskamotérov, komediantov a iliuzionistov.

Fodbal a ja

Ba veru, i ja som za mladi holdoval tejto prízemnej zábavke, ale k srdcu mi veľmi neprirástla. Už vtedy bolo totižto všetkým mojim rovesníkom jasné, že ich nielenže dobieham, ale dokonca ďaleko predčím, a to najmä v oblasti grambľavosti. Vždy, keď sme sa ako šuhaji delili do súperiacich družstiev, ostal som na kraji stáť ako posledný (výnimkou boli len situácie, keď s nami hrali náhodne sa okolo potulúce detváky, ktoré nikto nepoznal). Z uvedeného jasne plynie, že pre družstvo som bol skôr príťažou ako devízou. Na jednej strane som síce utekal pomaly a mal som biednu kondičku, ale zato na strane druhej som prihrával len veľmi čaptavo a strela na bránku našla svoj cieľ len ojedinele.
I tak si ale nemyslím, že to na mne zanechalo nejaké dlhotrvajúce stopy. Fodbal ma nikdy veľmi nebavil, takže mi to ani veľmi ľúto nepríde. Vtedy som to síce bral inakšie, ale to som bol ešte malé decko.

Kanál

Jediná modifikácia fodbalu, čo nás všetkých bavila rovnako a nezáležalo priveľmi na zručnosti bolo, keď sme sa postavali do kruhu okolo otvoreného dajme tomu kanálu (bola to len taká, asi metrová diera v zemi kde boli rôzne rúry a odpadky. Najmä teda tie odpadky), kopali sme si loptu a keď spadla do diery, musel po ňu ísť ten neštastník, ktorého sa dotkla ako posledného. Netreba dodávať, že tieto jednoduché pravidlá priam navádzali na rôzne zákernosti, ktoré sme v nemalej miere využívali. Chlapčenskú zábavu ale po pár dňoch prerušil rozzúrený kotolník s metlou v ruke, ktorého pri, údajne, práci rušilo búchanie lopty o stenu kotolne, ktorá tvorila jeden mantinel.

Profesionálny fodbal

Samozrejme si dobre uvedomujem, že fodbal kopú aj odborníci, ktorých by nikto veciznalý veru nenazval čaptajlabami. Behajú po ihrisku sem a tam, odpľúvajú, kričia, žmolia ksichty. Príležitostne kopnú do lopty, prípadne zahrajú hlavičku. Predvedú aj parádičku – nožničky. Títo titani dnešnej doby sú vlajkonosičmi pokroku ľudskej civilizácie. Vymyslieť vakcínu či liek proti chorobe, ktorá kvári ľudí odnepamäti, to je nič. Hlavné je vedieť zručne kopnúť do lopty. To je ten správny skillset, ktorý človeku právom zarobí veľké peniaze.
Ako správny chlap som sa istý čas pokúšal fodbalistom fandiť tak, s akou vervou fandím našim chlapcom v postrkovaní tvrdej gumy drevenými palicami po zamrznutej vode. Žiaľ, fodbal sa mi nepáčil a to prevažne z toho dôvodu, že fodbalisti sa na môj vkus až priveľmi nechali inšpirovať divadelníctvom. Nevravím, ja som v divadle tiež hrával, dokonca som bol hlavná mužská postava a vystupoval som možno aj pred stovkou divákov, ale na týchto pánov som veru nedorástol. Istý čas som si pod pojmom „salto mortale“ predstavoval akrobata, ktorý robí premety medzi dvoma visutými hrazdami v ukrutnej výške, ale dnes si skôr predstavím fodbalistu tesne po tom, ako prebehol v menšej ako dvojmetrovej vzdialenosti od soka.

Záver

Fodbal by mohol byť veľmi dobrý šport, keby nebol taký nudný, prelezený peniazmi a hercami. V súlade s priebiehajúcemi majstrovstvami sa s vami podelím o môj tip na víťaza. Majstrom našej slnečnej sústavy sa stanú, aj keď len tesne, Jupiterania. Alebo Severná Kórea.