Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami, za siedmimi riekami, za siedmimi lúkami, za siedmimi morami a za siedmimi lesmi bola chalúpka, v tej chalúpke stolček, pri stolčeku stoličečka, na stoličečke hopal osirisčok a ten si trieskal hlavu o stôl : "Prečo práve ja musím bývať tak ďaleko?!"

Áno, taký je neľahký údel sedliakov, roľníkov a hospodárov na ďalekom východe, kde sú zemiaky najdôležitejší a zároveň základný výmenný artikel (napríklad na cenovkách v obchode je uvedené, že jedna čokoládka 1.50€/45.189Sk/4g (g ako grule)), kde Rómovia brázdia ulice a striehnu na pracovné príležitosti a kde kamaráti nejdú na jedno pivo, pokiaľ nemajú istotu, že tých pív bude aspoň dvanásť, a nebudú to pivá, ale poldeci.

Nuž a v takomto kraji som sa vybral nechať sa zaočkovať proti nemoci, ktorá kvári ľudstvo od nepamäti. Nemám teraz na mysli abstinenciu, ako sa poniektorí určite nazdávate, lež chrípku.

Očkovanie proti chrípke je celkovo dosť kontroverzné. Samozrejme na jednej strane je banda ľudí, ktorí očkovanie odmietajú a priori, a to hocaké. Potom sú takí rozumnejší, čo hovoria, že očkovať teda áno, ale to proti chrípke že je zbytočné. Bežné argumenty sú z takého súdka ako "Ja som sa nikdy proti chrípke očkovať nedal a jakživ som chrípku nemal!" cez "Vnučka mojej prababky má sesternicu, ktorej nevlastnej tety syn sa necháva očkovať rok za rokom a tú chrípku stále voľakde nachytá, huncút akýsi!" až po "Dnes v MHDčke jedna babka rozprávali, že jej spolubývajúcej z domova dôchodcov dcéra nechala proti chrípke očkovať svojho syna a ten z toho dostal autizmus, bipolárnu poruchu a škúlenie NARAZ!"

A potom samozrejme sú tu proponenti tohto očkovania, ktorí tvrdia, že sa to oplatí. A keďže tento blog píšem ja, tak vám porozprávam, čo si o tom celom myslím ja.

Tí bystrejší už vydedukovali, že patrím do tej poslednej skupiny (proponentov). Ich prvá stopa bola pravdepodovne to, že som už spomenul, že som sa bol nechať zaočkovať, alebo veštica Teodora. Pravdu sa nikdy nedozvieme.

Toto očkovanie podstupujem už zopár rokov, pretože babka, kým ešte pracovala, bola všeobecná lekárka a ona povedala, že nechať sa očkovať proti chrípke je super, tak sa celá rodina povinne nechávala očkovať. No a teraz som si začal o tom voľačo čítať aj ja, reku či sa oplatí.

Na jednej strane očkovanie proti chrípke (tej bežnej) je taký hop alebo trop. Pokiaľ huncúti vo farmakofirmách namiešajú zlý koktejl a netrafia sa do tej mutácie chrípky, čo príde v nastávajúcom roku tak smola, očkovanie nebude až také účinné. Ale aj keď sa trafia, nemusí to byť až také slávne, lebo mnoho ľudí sa očkovať proste nedá, teda žiadna "herd immunity" (stádová/hromadná/spoločenská odolnosť, alebo ako sa to prekladá) sa nekoná. To znamená, že vírus sa môže veselo šíriť, kdežto keby sme túto "hromadnú odolnosť" dosiahli, tak aj keby niekto ochorel, len ťažko by mohol nakaziť niekoho iného, pretože by väčšina ľudí okolo neho bola zaočkovaná.

Na druhej strane sú celkom presvedčivé štúdie, ktoré ukazujú, že ľudia z týchto vakcín profitujú, aj keď niektoré skupiny viac, ako iné (zdravotnícky personál napríklad). Znamená to, že ostatní sa nemajú nechať očkovať? Tak to by som teda určite nepovedal. Ja sa domnievam, že riziká tejto vakcíny (opuch alebo začervenanie, mierna bolesť v mieste vpichu, ojedinele zvýšená teplota a veľmi zriedkavá alergická reakcia) su také marginálne a/alebo zriedkavé, že tá šanca, že nám to pomôže nechytiť chrípku ich oveľa prevažuje.

osiris radí : "Všetky cool deti sú očkované!"

A ako to zatiaľ znášam ja? No pôvodne som plánoval po očkovaní ísť na kickbox, aj keď som si samozrejme naštudoval, že žiaden náročný tréning by som si tesne po očkovaní nemal dávať a nakoniec mi to aj doktorka spolu so sestričkou veľmi dôrazne zatrhli. Ale keďže mi v podstate len zakázali namáhať ruku, do ktorej som dostal včeličku, tak som šiel aspoň trošičku behať.

Zvyčajne, keď behávam, tak si držím tepovú frekvenciu okolo 150 až 160. Zo začiatku som samozrejme v kuse musel čumieť na športtester (to zariadenie, čo meria tep), ale po pár mesiacoch som sa to už celkom solídne naučil odhadovať podľa toho, ako (ne)vládzem s dychom. Aj dnes si tak pokojne bežím, pohoda lesná, hovorím si "No, teraz môžem mať tak 155, 160 max", pozriem na tester a tam bum 175. To bolo brutálne wow, lebo toľko mám, keď robím intervalový tréning, a nie, keď bežím tak, že ani poriadne zadýchaný nie som. Hneď ma napadlo, že aha beťár vakcína, funguje!

Ale potom som si uvedomil, že to asi také jednoduché nebude. Že jediné, čo môžem s určitosťou povedať je, že som dostal vakcínu a potom som pri behu mal oveľa vyšší pulz, ako by som bol povedal na základe dýchania. Mohlo to byť spôsobené mojou maródkou pred dvoma týždňami, alebo som sa zle vyspal, alebo som pojedol nejaké somariny, alebo neviem. Málo chýbalo, a bol by som takisto skĺzol do logického klamu "post hoc ergo propter hoc" (X sa stalo po Z, preto Z spôsobilo X).

Dobehol som pekne domov k baráku, potešil som sa, že čas som mal celkom ok, osprchoval som sa, dal som si teplú zeleninovú polievočku a napísal tento krásny blog o tom, ako mi skepticizmus zabránil automaticky prijať to vysvetlenie, ktoré bolo okamžite naporúdzi, aj keď som nemal žiaden dôkaz o jeho správnosti.

Komu sa chce, napíšte mi v diskusii, či ste už podstúpili očkovanie proti chrípke resp. či plánujete podstúpiť. Pokojne môžte aj nejaké zdôvodnenie.

Majte sa!