Predstavte si na chvíľu, že ste koník. Máte? Takže ÍHAHAHAÁ, ERDŽITY-ERDŽ. PFŔŔŔ! Kto nehovorí konštinou (ahoj Martir), rozvediem. Možno sa vám dĺžka blogu nebude zdať ako priamy preklad použitej konštiny, ale môžete byť pokojní. Kone nemajú čas sa hodinu vyprávať, čas je drahý, žokej nervózny, však to poznáte. Takže len tak v rýchlosti medzi dostihami si odbehnete na pašu rýchlo prehltnúť nejakú biotrávu a ekokvietok, vrátite sa do stajne – a zomreli ste. Čo sa to stalo?
Spolu s podbeľom ste totižto zožrali chrobáčika pľuzgiernika. Skôr viacerých. A práve o tom chrobáčikovi som vám chcel rozpovedať. Je to taký malý švont, ktorého obranný mechanizmus spočíva v tom, že keď je nervózny, z kĺbov na nohách začne vylučovať jed kantaridín, ktorý je dosť toxický. Pri kontakte s pokožkou nám vyrobí pľuzgiere (kto sa to nedovtípil podľa toho, že chrobák sa vola pľuzgiernik…nuž, asi vás sklamem, ale prvý reaktor na studenú fúziu asi nebude niesť vaše meno), ale oveľa toxickejší je pri požití. A to najmä ak ste kôň. Tie znášajú tento jed zvlášť zle, na rozdiel od napríklad kurovitých vtákov, ktoré to nezabije. Spravidla.
A čo keď sme človek a omylom chrobáčika zhltneme?
Nuž, prognóza závisí od viacerých faktorov. V prvom rade, ako vieme, toxicita je otázkou dávky. LD50 pre človeka (dávka, ktorá zabije 50% subjektov) je približne 0,5mg/kg hmotnosti pričom už 10mg môže byť smrteľná dávka. Jeden pľuzgiernik obsahuje, v závislosti od druhu, hocikde medzi 0,2mg – 4,8mg, takže úplne omylom sa asi otráviť nemôžme, pokiaľ rutinne nepojedáme všetky chrobáky, ktoré nájdeme na lúke. Ale napriek tomu sú zadokumentované prípady, keď sa to už niekomu stalo.
Ach, ja nešťastná rybár!
Bol raz jeden rybár, ktorý sa dopočul, že kantiridín je skvelá návnada na ryby. Z pokútneho zdroja si teda zaobstaral 65mg čistého kantiridínu, obul si gumáky, obliekol maskáčovú bundu, prút do ruky a poďho k vode. Po príchode ale zistil, že síce fľašku na rozrobenie kantiridínu má, ale nemá k nej štopel. Ale ľahká pomoc, povedal si, sypúc kantiridín do nádoby s vodou. Pri miešaní predsa hrdlo zapchám palcom, napadlo ho. Kantiridín ale nie je veľmi dobre rozpustný vo vode a lekári sa nazdávajú, že väčšia časť tých z tých 65mg sa mu usadila na prste, čo by samo osebe nemuselo byť zase problém, maximálne by dostal vyrážku, ale pri manipulácii s háčikmi sa práve do toho palca jedným z nich pichol. Automaticky teda strčil prst do úst a už to bolo. Do pol hodiny mu prišlo veľmi zle, krátko nato došli hnačky. Keď ťažkosti nepominuli ani po dvoch dňoch, prihlásil sa do nemocnice, kde mu ale už nedokázali pomôcť a do niekoľkých hodín po prijatí umrel.
Ako to funguje
Kantiridín je, a teraz použijem terminus technicus, svinstvo. Človeka pri požití zabije v podstate tak, že sa mu prežerie cez sliznicu chrániacu tráviaci trakt. Nič príjemné. Je pozoruhodné, že v ľudovom liečiteľstve sa považuje za afrodiziakum, keďže príležitostne spôsobuje aj dlhotrvajúcu erekciu, čo je ale skôr následkom masívneho zápalu vylučovacej sústavy a preto, teraz príde šok, sa užitie kantiridínu na povzbudenie sexuálneho apetítu nedoporučuje.
Záver
Na čo teda kantiridín slúži? U chrobáka je to hádam jasné, je to obranný mechanizmus. Samičky touto látkou potierajú aj nakladené vajíčka. Ale kantiridín si našiel svoje uplatnenie aj v medicíne a to konkrétne v dermatológii pri liečbe bradavíc, ale tu sa používa samozrejme v zriedenej forme. Praktická rada Pseudocastu na dnešný deň teda znie : keď dostanete v lekárni na bradavice mastičku obsahujúcu kantiridín, nemažte si ju na chleba miesto pomazánky, nemuselo by sa to dobre skončiť.
Zdroje :
