Nedávno napísal jOin3r blog o tom, čo by sa stalo, keby nás prišli navštíviť mimozemšťania. Zamyslel sa nad niektorými možnosťami, čo by tu asi mohli pohľadávať – od najpopulárnejších Hollywoodskych klišé ako napríklad bez rečí zničiť svet (a pod svetom mám na mysli USA, aj keď to len čiastočne. Pán Barack O. by určite nasadol do stíhačky a nakopal ufónov do tej časti ich tela, kde by vyúsťoval ich tráviaci trakt), ukradnúť nám vodu (ktorej je síce na hociktorej kométe oveľa viac, ako na celej zemeguli, ale dajme tomu) prípadne len tak potajme uloviť Arnolda S. a naraziť si jeho hlavu na kôl pred svoje obydlie na domácej planéte.
V závere blogu položil čitateľom otázku :
Čo by ste robili vy, keby prišli mimozemšťania, a čo myslíte, že by sme si mohli vymeniť, alebo aký by bol osoh z ich návštevy pre nich aj pre nás?
A na toto sa pokúsim odpovedať.
Čo by som robil
Asi nič zvláštne. Počítam, že by toho boli plné novinky a internety, takže by som sa asi len díval a čítal a vyčkával, čo sa z toho vykľuje. Na druhej strane si viem predstaviť, že mnoho ľudí by šalelo a tvrdili by, že nás tu prišli potajme povraždiť, David Icke by isto behal po ulici nahý len s cedníkom na hlave a kričal by “JA SOM VÁM TO VRAVEL!” a blázince by sa naplnili prívržencami konšpiračných teórií. Prečo? Veď len povážte, v akom úbohom stave by sa ocitli mysle týchto neborákov : dnes všetci vieme, že americká vláda utajuje mimozemské civilizácie – po ich oficiálnej návšteve by samozrejme pripustili ich existenciu – všetko čo povie vláda je klamstvo – mimozemšťania neexistujú – ale prečo by ich potom utajovali – atď atď…nekonečná slučka a náš milý konšpirátor sa po chvíli nesúvislého drmolenia rúca k zemi s pramienkom sliny v kútiku úst.
Čo by sme si mohli vymeniť
Mimo automaticky sa ponúkajúcich sa možností (POGy, kartičky hokejistov a folklórnu hudbu) sa núka technológia. Ako už aj jOin3r načrtol, ak by mimozemšťania za nami prišli z ďaleka, asi by sme im toho nemali až tak veľmi čo ponúknuť – snáď len Horst Fuchs by sa im pokúsil nanútiť všetky tie báječne krájače, nože a mopy.
Ja sa však ale domnievam, že niečo by sme si predsa len vymeniť teoreticky mohli. Nebudem ani hádať, aká je pravdepodobnosť, že by mimozemšťania boli biologicky postavení rovnako ako my – voda, uhlík a nejaký sem-tam okolo. Ale viem, že život by čisto teoreticky mohol existovať aj na inej báze, napríklad nejakej metánovej – a keby naša návšteva bola práve nejaká iná forma života a nechali by sa nám vypitvať (viem si predstaviť, že ako úvodná konverzačná téma by to asi nebolo najvhodnejšie, ale možno časom by sa to dalo nejak opatrne navrhnúť, ako keď chlapec po dvojmesačnej známosti nesmelo navrhne slečne, či by sa cez víkend nechcela staviť na návštevu, lebo práve dostal za skvelú cenu autobatériu, niekoľko metrov koženého pásu a veľmi zaujímavo tvarovanú cuketu), možno by sme vedeli nejak ich život skĺbiť s našimi poznatkami, technológiami alebo, koniec-koncov, aj s našou formou života a napríklad by z toho celého mišungu vedeli vedci vyrobiť nejaký super mega biopočítač, ktorý by nemusel ísť na elektriku, ale (v závislosti od ich života/technológie) by sme do počítačov prikladali klobásy alebo repu.
Aký by sme z toho mali osoh
Ak by si naše civilizácie neboli podobné ako vajce vajcu, profitovali by sme z toho všetci – aj keď by to pravdepodobne bolo len niečo v tom zmysle že aha, nie sme sami, poďme sa s nimi naučiť kecať, založme cestovku na planétu Chrchli-Chrchli, naučme ich hrať poker o peniaze a podobne. Aj keby boli oveľa technologicky vyspeleší, možno by sme im predsa len mali čo ponúknuť – aj keby len skrz to, že u nás si zrejme evolúcia vybrala inú cestičku, ako u nich.
Záver
Sečteno a podtrženo – nemyslím, že by sme ich mohli ohúriť technológiou, ani že by sme vedeli poľahky začať používať ich technológiu. Iste, časom by sme im to všetko ukradli, ale najviac sa mi vidí, že oni by vedeli nejako zužitkovať vedomosti, ako vyzerá život inde – tak, ako naši vedci vedia na základe nejakých živočíchov vytvoriť nejaký vynález – tak, ako sa švajčiarsky inžinier George de Mestral inšpiroval prírodou pri vymýšľaní suchého zipsu.[1]
