Šťastný Nový rok!

Ako aj počas Vianoc, aj teraz sa vám prihováram s vinšom (riadne) oneskorene, ale aspoň na vlastné oči vidíte, že som na vás nezabudol. V uplynulých dňoch som to mal divoké aj v práci, aj mimo nej, a aj keď som mal zálusk na napísanie blogu už zopár dní, dostal som sa k tomu až teraz.
Takže bez ďalších zbytočných kydov prajem všetko najlepšie do Nového roku, veľa zdravia, šťastia, piva, výhru v lotérii, nečakané dedičstvo po bohatom strýkovi z Ameriky, o ktorom nikto nevedel, že existuje, a aby ste práve vy patrili medzi tých úbohých zopár percent ľudí, ktorým sa podarí dodržať každé novoročné predsavzatie, ktorí si vytýčili.

Predsavzatia?

Veru áno, o tom by som chcel voľačo napísať. Nie až také seriózne, ako jOin3r vo svojom blogu, ale skôr len zopár súkromných postrehov. Osobne síce nepoznám nikoho, kto by priznal, že si dal nejaké predsavzatie pri príležitosti Nového roku, ale domnievam sa, že mnohí si niečo len tak potichučky, pre seba, zaumienia. Napríklad pred pár dňami som stretol v posilovni jedného chlapíka, ktorého poznám z firmy. V šatni sme sa dali do reči a samozrejme som sa ho opýtal, či tam je kvôli predsavzatiu, pretože som ho tam ešte nikdy nevidel. Samozrejme tvrdil, že to tak vôbec nie je, žiadne predsavzatie, že to už dávno chcel začať cvičiť, ale ako správny skeptik som mu neuveril.
Nový rok je koniec-koncov dobrý medzník, keď sa môžme pokúsiť o nejakú zmenu vo svojom živote. Napríklad jeden z tipov pre fajčiarov, ktorí by chceli prestať je, aby si vytýčili v budúcnosti nejaký dátum, kedy prestanú (alebo začnú obmedzovať cigarety, to je ostatne teraz jedno). Človek má čas sa psychicky pripraviť, vyrovnať sa so zmenou, ale ja nad slnce jasnejšie, že rovnako dobre ako 1.1. by poslúžil aj 6.3., 19.11. alebo hociktorý iný deň. Odporúča sa aj vykecať tento dátum rodine a známym, ale toto som veľmi vo svojom okolí nezaregistroval. Keby som si mal tipnúť, tak si ľudia nechávajú otvorené zadné vrátka – keby sa mi nepodarilo dodržať predsavzatie, nikto o tom nevie, že som zlyhal, takže „šicko vf olrajce bapko“.

Osirisove predsavzatia?

Isto teraz už mnohí ohlodávajú stoly v napätom čakaní, kedy zo mňa vylezie, aké predsavzatie som si uložil. Bude to znieť neuveriteľne, ale jedno veru bolo, ale obávam sa, že dosť nudné – menovite, že budem svedomitejšie dodržiavať denný režim, aký som si vytýčil už dávnejšie. To znamená nejesť vyslovené voloviny ako napríklad výprážané klobásy s hranolkami, tatárkou a k tomu piť pohár karamelu, aj naďalej v rámci možností pekne športovať, vystríhať sa zvýšenej konzumácii slopanice, každý deň pozrieť aspoň jednu online prednášku (momentálne finišujem kurz kryptografie), naučiť sa niečo nové o Oracle (ten program, s ktorým pracujem), prečítať nejaké novinky zo sveta vedy, popracovať trošku na modely ponorky, ktorý skladám a pred spaním lupnúť zopár strán nejakej knižky. Hovoril som, že to bude nuda. Mám síce jeden veľký cieľ do tohto roku, ale z technických príčin o ňom ešte nemôžem písať – musí to vydržať do leta, potom to už budem môcť vytrúbiť do štyroch svetových strán.

Ako na to?

Aj keď tie moje veci sú riadne prkotiny, niekedy s nimi mám problém. Napríklad sa mi vôbec nechce napínať myseľ, keď profesor dokazuje bezpečnosť šifry skrz matematické dôkazy. Alebo si pozriem nadpisy noviniek, ktoré by som mal prečítať a sú tam samé voloviny, ktoré me nezaujímajú. Alebo sa mi nechce ísť na kickbox predvádzať pred skupinou ľudí, akú mam otrasnú kondičku. Ale podarilo sa mi nájsť takú fintičku, ktorou sa zvyčajne k aktivite dokopem. Poviem si, že dobre teda, nechce sa mi, ale ešte teraz posledný krát na ten kickbox pôjdem, a vykašlem sa na ďalší tréning. Ide to síce s odporom, ale takto sa mi väčšinou podarí predsavzatie v ten-ktorý deň dodržať. A potom keď príde čas ďalšieho tréningu, už sa mi aj chce ísť, ale prinajhoršom sa opäť skúsim presvedčiť, že toto je už fakt naozajsky posledný krát a ten ďalší už nastopro vynechám a ako bonus si pripomínam, ako som sa dobre cítil, keď som odchádzal z tréningu. Ten pocit, že som sa prinútil spraviť niečo správne napriek tomu, ako sa mi veľmi nechcelo.

Suma sumárum

Asi neexistuje návod na dodržiavanie predsavzatí, ktorý by fungoval pre každého. Ani ten môj na mňa nefunguje úplne vždy – nemám takú pevnú vôľu ako jOin3r, že by sa okolo nej dalo ohýbať železo. To v žiadnom prípade. Ale týmto malým huncútstvom sa mi darí zvyšovať si šancu, že splním to, čo som si zaumienil. Nie je to ideálne riešenie, ale aspoň je to krok správnym smerom. Keby som to mal ešte viac zovšeobecniť, myslím, že pointa je v tom, že človek sa sústredí len na jednu vec, ktorú teraz ide spraviť. Žiadne také, že už ráno v posteli sa zosypem, keď si predstavím, ake somariny ma dnes čakajú. Nie nie. Veci treba riešiť pekne zaradom : Teraz idem spraviť A. Ok, A mám hotové, čo mám v To-Do liste ako ďalšie? Aha, B, tak sa na to vrhnime, nech to máme čím skôr z krku.
Taký je teda môj motivačný systém. Pomaličky, deň po dni, odšrktávať položku v To-Do za položkou (inak čo sa mňa týka, tak To-Do list je skvelá vec na motiváciu. Stále sa poteším, keď môžem zafajknúť nejakú položku, že toto už mám).

Ak máte nejaký zaručene dobrý recept, ako sa motivovať k niečomu, čo nerobíte radi, dajte mi vedieť v komentároch. Možno niekto „na to kápol“ a má univerzálny prostriedok – bola by to škoda nechať si to len pre seba (najmä teda pre ostatných občanov).

Majte sa!