Ľudstvo za svoju biednu existenciu vyhútalo nespočet sprostostí, ako napríklad sprchové gély s okrúhlym vrchnákom alebo internetové stránky, ktoré bez opýtania pustia nejakú hudbu alebo video. Našťastie na každú takúto kravinu pripadá niekoľko skvelých vecičiek a v tomto blogu vám predstavím moju hitparádu.

10. Trvanlivé potraviny

Áno, áno, viem. Keď sa potravina nepokazí do dvoch dní je zlá, GMO, otrávená, syntetická a obsahuje DNA Patrika Vrbovského. Toto pochádza z “naturalistic fallacy”, teda klamu, že čo je prírodné je dobré, a čo je “zo skúmavky” je zlé. K tomuto nemám veľmi čo dodať. Aj urán alebo zemetrasenia sú prírodné a za zdravé ich veru nepokladám. A keďže ja mám rád, keď mi potraviny vydržia dlhšie, udeľujem súhlasné “ou jeaá, motofoko majami jéá!” prenesené hlasom mutujúceho mladíka so šiltovkou nakrivo a šlohnutou cigaretou v papuli.

9. Pivo

Kto by nepoznal tú zázračnú vetičku : “Poďme na jedno malé.” Táto veta ale istotne nikoho neoklame ako ani ostatné chronické klamstvá (“Neboj, žiadne poldeci si nedáme,” alebo “Táto cvikla je naozaj úžasná!”). Pivíčko je skvelá vecička, lásku k nemu máme istotne zakorenenú preto, že v minulosti bolo koľkokrát bezpečnejšie lemtať pivo (ako písal pán Pratchett, lemtať pivo je to isté čo piť pivo, len sa ho pri tom oveľa viac rozleje) ako čistú vodu, ktorá bola spravidla hocičo iné, len nie čistá. Preto pivko oceňujem výdatným chmeľovým grgom.

8. MHD

Dnes je síce módne hejtovať MHD z rôznych príčin, najmä však kvôli pochybnej klientele, mrzutým revízorom, ľubovoľnými príchodmi a odchodmi spojov a pretože je oveľa trendovejšie všade sa sápať na bicykli. MHD má ale pre mňa veľké plus oproti ostatným druhom prepravy, snáď s výnimou, keď vás nejaký nešťastník stále vozí autom do práce, a to konkrétne mám čas, ktorý môžem v pohode stráviť pri knižke alebo pozeraním dokumentu počas cestovania. To veľmi nejde ani pri šoférovaní, ani pri riadení bicykla, ani na jednokolke. V poslednej dobe síce počúvam najmä podcasty, ale i to je dobre, lebo sa nemusím sústrediť na premávku. Za dobre využitý čas, ktorý by som inakšie podaromnici zabil, MHD dávam mastnú, preprdenú a prešúchanú sedačku priamo pri dverách, kde v zime nechutne ťahá z vonku ľadový vzduch.

7. Toaletný papier

Ruku na srdce, kto by sa rád vrátil do čias, keď tento malý zázrak ľudského génia nebol dostupný. Ľudia skúšali, a do dnešného dňa z rôznych príčin skúšajú, všakovaké metódy očistenia okolia análneho otvoru po defekácii, ale žiadna z dostupných metód (smreková vetvička, malá zvieratko hrabošovitého typu, vlastná ruka) mi nepripadajú dostatočne efektívne a majú čo-to dobiehať aj v otázke komfortu. Iste, ak človeka núdza pritlačí, aj za hrsť púpavy alebo obetovaná ponožka spraví potrebné, ale nič z toho sa nevyrovná jemnému pohladeniu toaleťáku a preto si zaslúži zadok vyštípaný pokrivou mylne pokladanou v prítmí lesa za lopúch.

6. Vrecia na odpadky

Taká blbosť, ale pritom aká super! Dobre sa rozpomínam na časy, keď som musel chodievať s košom až pred panelák, pracne ho sypať dobre že nie na ruky vedľa “nakupujúceho”, čo do sociálnej prispôsobivosti značne hendikepovaného, spoluobčana. Koľko hanby som utŕžil, keď som musel vlastnou rukou odlepovať nalepený bordel z dna koša! Dnes je však doba iná, i cestou do divadla v obleku môže človek smelo zobrať vrece s odpadkami a hodiť do kanvy a z tohto titulu si zaslúžia ruku omylom siahnucu na zhnitú paradajku zamaskovanú v guličke novín.

Záver

Zvyškom môjho rebríčka vás obohatím v ďalšom blogu. V komentároch mi môžte dať priebežne vedieť, či sa zatiaľ s mojim zoznamom stotožňujete, alebo by ste tu radšej videli iné veci.