Tento blog bol napísaný okamžite po nahratí Pseudocastu číslo 110 – Juvenilná justícia aj keď vy ho čítate až teraz.

Pred pár minútami som sa dozvedel, že facebook stránka STOP Juvenilnej justicii – Nenechajme si vziať deti má v tomto čase 4646 likov.

Toto číslo mi zobralo chuť do života a zmazalo akúkoľvek nádej, ktorá vo mne bola, že ľudia dokážu racionálne rozmýšľať a že sa mi problém ľudí neschopných kritického uvažovania zdá veľký iba kvôli tomu, že to sledujem.

Poraďte mi, je niečo čo môžem spraviť? Je niečo na čo sa môžem každý deň pozrieť, keď ma to začne deprimovať? Krčma už nevyzerá ako hrad a 4646 likov mi ukazuje, aký je môj kôň Rocinante vychudnutý.

Mám chuť niečo spraviť, ale neviem čo. Cítim sa bezmocne. Kde môžem poslať peniaze aby sa s týmto niečo stalo? Kde môžem dať podpis aby bolo jasné, že s tým nesúhlasím? Ani neviem aký by to malo význam, ale možno keby som videl 20 tisíc likov na stránke „Nie som totálne bláznivý idiot“, tak by som sa cítil lepšie aj keby som vedel, že to boju proti nezmyslom asi nepomôže. Minimálne by som sa cítil lepšie. Možno by som sa cítil lepšie, keby som každý mesiac mohol niekde poslať peniaze, kde by za to bojovali a mal by som pocit, že som niečo spravil. Aj keď by bola efektivita boju proti hlúpostiam pravdepodobne mizivá mohol by som v noci kľudne spať s tým, že som NIEČO urobil aj keď to bolo akokoľvek nezmyselné.

Tu ostal blog nedopísaný. Facebook stránka venovaná juvenilnej justícii má momentálne 5066 likov.

A mne je to ukradnuté. S mojím koňom sa už rútim oproti obrovi aj keď mi môj verný sluha tvrdí, že je to len mlyn. Nech je mojím najväčším skeptickým hriechom to, že verím, že mlyny porazíme a hrdo kliknem like na stránku „Som blázon, lebo verím, že to dokážeme“. Pretože radšej budem bojovať proti mlynom ako sa cítiť bezmocne. Nech je môj boj náš boj a ak nabudúce narazíte na blud, bojujte so mnou a povedzte, že to tak celkom nie je, lebo mlyny sú poraziteľné, len treba viac Don Quijotov.